Tommyho únos part 2
*Na druhý deň...*
Zobudil som sa so strašnou bolesťou hlavy. Snažil som sa postaviť ale nešlo. Celý svet bol ako na horskej dráhe. ,,Tommy, prosím ťa prines mi niečo na hlavu lebo myslím že ma porazí. Nebol dobrý piť toľko kofeínu naraz.“ „Dobre počkaj.“ Priniesol mi neznámu bielu tabletku. Bolo ti totálne jedno čo to bolo, hlavne nech to zaberie. Behom 10 minút som spal ako zabitý a zobudil sa až okolo pol 3. Cítil som sa dobre, pokojne som mohol ísť za Alexom. Hm, až tak pokojne nie...
***
Bol som pred Alexovým domom. Nemal som z toho dobrý pocit ale aj tak som zazvonil na zvonček. Z dverí vykukla malá Alexova čivava , potom on. ,,Ahoj rád ťa vidím poď ďalej.“ Jeho dom sa od poslednej návštevy dosť zmenil. Nové farby, nové obrazy, nové dizajnérske kúsky. Sadol som si na bielu koženú sedačku a čakal.
,,No spusti.“ povedal som s povzdychom.
,,Adam ja... chcem aby si mi dal druhú šancu. Stále ťa milujem.“ Moje obavy sa potvrdili ale poďme ďalej. „Nemôžem...“ „Prečo?“ „Totižto... ja niekoho mám. A ten niekto je Tommy.“
Videl som tú bolesť v očiach ktorú som mu spôsobil. Nebolo to moc príjemné ale musel som. Kvôli Alexovi Tommyho neopustím. A neviem, s Alexom by som fungovať nedokázal.
,,Mrzí ma to, ale život nie je fér. To je všetko čo si potreboval? Lebo dosť sa ponáhľam.“ „Hey nie je... áno všetko, môžeš ísť.“ Tesne pred dverami ma však zastavil. ,,Adam, počkaj... Prosím ťa, aspoň jeden, jediný bozk.“ pomaly za mnou kráčal a ja som sa viac tlačil k dverám. ,, Alex nie... musíš pochopiť že mňa priťahuje Tommy a ty... no nie si môj typ.“ ,,Ale no Adam, Tommy sa o tom nemusí dozvedieť...“ Už bol takmer pri mne keď ja som sa(konečne)zobudil a napadlo mi otvoriť dvere a zdrhnúť. Viem, som strašne skorý. Za dverami som počul len buchnutie päsťami a nejaký zvuk podobný zavrčaniu. Radšej som sa pobral domov, nemuselo to dopadnúť dobre.
***
,, No čo, ako dopadlo stretnutie s Alexom?“ hneď vyzvedal Monte, ktorý musí vedieť všetko prvý. ,,Myslel som že to bude horšie...“
Tommy sedel v izbe s brnkal na gitaru. ,,Pýtal sa ťa na čo si myslím?“ Vedel som čo myslí. ,,Áno, snažil som sa mu to čo najjemnejšie povedať ale poznáš ho. A keď prichádzalo k najhoršiemu, zdrhol som. Prosím ťa dávaj si pozor aspoň tento týždeň, viem čoho je on schopný.“ varoval som ho. ,,Budem sa snažiť. Až niečo tak strašné by mohol urobiť?“ ,,Alex je schopný všetkého. Poznám ho dlhšie a povyvádzal už dosť veľa hovadín.“
***
Ostatné dni prebiehalo všetko v pohode, až v piatok...
***
*Tommy*
Mohla byť asi jedna hodina ráno keď som sa vracal z párty. Ostal by som aj dlhšie, len o deň na to som mal ísť na návštevu k rodičom. Moc opitý som nebol, takže celkom v pohode som sa snažil dotackať domov. Občas sa mi podarilo naraziť do stĺpu, ale je len detail. Vtom som začul z uličky krik dievčaťa. Neváhal som a rozbehol som sa smerom kde som to počul. ,,Haló, je tu niekto?“ zakričal som. Ozývala sa iba moja vlastná ozvena. Tak nič, pomyslel som si a chcel som ísť domov. Ale vtedy som ucítil silný úder do hlavy, asi baseballkov. Padol som na zem ako vojak v 2.svetovej. Prevalil som sa na chrbát a videl som nad sebou nejasnú siluetu. Nemal som tušenie o koho ide aj keď som sa snažil identifikovať kto to bol. Viečka som mi pomaly zatvárali a bolesť bola stále horšia a horšia. Nakoniec som úplne prestal vnímať a upadol do menšej kómy.